Ako som začala maľovať…

vocipova

Čoraz častejšie mi ľudia kladú otázky ako som sa dostala k maľovaniu.

Pravdu povediac ma to len intuitívne ťahalo k tomu, aby som si to vyskúšala. Priznám sa, že neviem nič o maľovaní, nevedela som aké typy štetcov si kúpiť, aké plátna sú dobré, vlastne som sa ani nikdy o umenie a obrazy nezaujímala a ani nenavštevovala žiadne kurzy. Nechodila som ani na žiadne výstavy, proste nič.

Asi po 3 mesiacoch čo som mala takú túžbu niečo namaľovať, som si na internete kúpila 2 menšie plátna, sadu štetcov, jednoduchý stolový stojan a akrylové farby (čítala som, že pre začiatočníkov sú vhodné) radšej v čo najmenšom balení, pre prípad keby mi to maľovanie nešlo, tak aspoň by ma to nestálo veľa peňazí. Dokopy ma to vyšlo na 30eur.

Môžem povedať, že asi takým najväčším strachom pre mňa bol pohľad na čisté biele plátno a myšlienka “Čo namaľovať? Veď ja ani neviem maľovať, bude to asi nie len strata času, ale aj peňazí”.

No napriek tomu som si povedala, že to vyskúšam, ak to nevyjde alebo mi to nepôjde, veď sa nič nedeje  Niekedy nám ego nahovára takéto veci, aby sme si mysleli, že na to alebo hento nemáme. Ak chcete niečo začať tvoriť a máte takéto myšlienky, že “ja neviem …, na to nemám podmienky, …” vykašlite sa na to čo vám ego našepkáva, proste začnite a ak to nevyjde aspoň máte skúsenosť, veď o nič strašné neprídete. Buď to vyjde alebo nie. Nepotrebujete mať na to vlastný profi ateliér ani vyštudované vysoké školy, aby ste mohli niečo tvoriť. Jednoducho tvorte to k čomu vás to ťahá.

Myslím si, že stačí si len nájsť čas na kreativitu. Hovoria mi, že uponáhľaná doba?! Doba je síce iná, ale skôr vidím väčšie možnosti sebarealizácie…

Kreatívna práca si vyžaduje mnoho energie a tá u väčšiny ľudí chýba lebo ňou plytvajú úplne niekde inde.

A tak maľujem a strácam pojem o čase, napĺňa ma to neskutočnou energiou, je to neopísateľný pocit vnútorného šťastia. Až sa mi to ťažko opisuje slovami, jednoducho to treba zažiť. Už chápem umelcov, prečo to robia. A tak sa postupne viac zaujímam o umenie, keď som v meste všímam si obrazy iných umelcov a ich pocity pri maľovaní. Veď všetci sme jednota a pri pohľade na obraz človek krásne precíti čo tým umelec chcel povedať. Teraz to už chápem.

Celá ta tvorba znamená pre mňa akoby som otvorila ďalšiu komnatu a zisťujem a žasnem nad tým čo všetko sa tam nachádza. Že to tu vždy bolo len som skrz strachu a rôznych presvedčení som ju obchádzala zdiaľky.

A tak si len maľujem a postupne obraz po obraze sa sama učím ako na to …

Priatelia prajem vám aby ste energiu dávali tam kde vás to vnútorne napĺňa šťastím, nebáli sa ísť a skúšať nové veci. A nezabudnite, aj ten najväčší umelec bol raz amatérom.

Prajem vám krásny deň 

aj naďalej vaša trénerka Veronika