Čo všetko nás ovplyvňuje a kde to začalo?

Názory a postoje k situáciám

Uvedomujeme si to akú silu môže mať to aký postoj a názory mame k sebe, druhým ľuďom a situáciám? Neustále hodnotíme, rozprávame, niekedy aj bez rozmyslu. Často krát ani netušíme o čom a akou formou sme rozprávali. Ako naše postoje môžu ovplyvniť nás život? A kde to vlastne začalo?

Napríklad v škole ma nikto neučil, že moje myšlienky sú kreatívne, že môžu doslova utvárať môj život, že môžem robiť čo ma baví a ako prejaviť lásku. Nikto ma neučil, že to čo poviem sa mi vráti, nech poviem čokoľvek. A z toho plynie aj zlate pravidlo – nevyvolávať pocity viny. Pretože to čo urobíme sa nám vráti. Nikto ma nikdy neučil, že som hodna lásky, že si zaslúžim dobro, že život mi ma byť oporou. Ako deti sme sa často krát nazývali krutými a urážlivými menami, v snahe toho druhého ponížiť, ale prečo by sme to nerobili, veď kde sme sa to naučili? Kde sme také správanie videli? Mnohí z nás od rodičov opakovane počúvali, že sme hlúpi, škaredí, otravní, nie dosť dobrí, a občas niektorým z nás povedali, kiež by si sa nikdy nenarodil, atď. A neuvedomovali sme si ako hlboko nás tieto slova ranili. Už sme ani nevedeli aké je to  byť dobrými deťmi. Postupne sme preberali rovnaké návyky a rovnakým spôsobom sa navzájom osočujeme a nenávidíme jeden druhého.  Až príliš často sa nám podsúvali slová ako: „Daj mi pokoj, alebo zjedz to jedlo, uprac po sebe, a až tak ťa budeme mať radi.“ A my si potom myslime, že sme prijateľní až po splnení určitých úloh.

Keď sa máme radi a vážime si sami seba, tak nás život sa stáva úžasný, vo všetkom vidíme krásu, cítime energiu a chuť žiť. Závisí to len na nás. Pokiaľ je náš život nešťastný a cítime sa nenaplnení, je veľmi ľahké obviniť našich rodičov-  TO ONI! V tom prípade sa z problémov nedostaneme, neoslobodí nás to, týmto spôsobom nenájdeme silu. Naša sila je v našom uvažovaní, to aký postoj k situácii zaujmeme a čo si z toho zoberieme. Každý z nás je zodpovedný za svoj vlastný život. Naše názory formujú náš život, preto je potrebné prijať zodpovednosť za svoj život.

Napríklad, keď ráno vstanem a pozriem z okna a poviem: „To je ale hnusné počasie, otrasne prší!“ Tento môj postoj dážď nijak neovplyvni, a vonku bude pršať ďalej. Ide len o to ako sa k tejto situácii postaviť. Vždy ide len o náš postoj k danej situácii. To či to prijmeme alebo neprijmeme je len na nás. Všimnime si čo všetko sme prevzali od ľudí, aké slova, aké správanie, aké myslenie – to všetko utvorilo náš život, tu kde sme teraz.

Náš postoj k situácii ma obrovskú moc. Preto je skutočné nutné myslieť pozitívne a s pokorou prijímať čo sa nám deje. Ale hlavne precítiť to vnútorne, nie len navonok, že „áno myslím pozitívne“, ale skutočné vnútorné precítenie, prijatie aj keď sa deje čokoľvek!

Prijmite aj to ako ste doteraz uvažovali, aké názory ste si prevzali za svoje a zamyslite sa a položte otázku: „Kam ma vedie moje uvažovanie? Akou cestou idem?“ Ak sa vám opakujú choroby, stále vás niekto v robote naštve alebo sa vždy niečo deje doma, tak už viete, ale je to v poriadku lebo vždy platí, čo dáte to sa vám vráti.  Je potrebné si uvedomiť, že to robíte hlavne kvôli sebe, mať vnútorný pokoj, odpustiť sebe, rodičom a ľudom okolo. Neočakávať nič, pretože to robíte hlavne kvôli sebe a pre svoj vnútorný pokoj.

A prečo píšem o tom čo sa nám často deje v detstve? Pretože pociťujeme nedostatok lásky, ktorý si neskôr v dospelosti kompenzujeme jedlom, a to spôsobuje nadváhu. Nevážime si sami seba a je nám jedno čo a koľko zjeme. Nevnímame svoje vlastné potreby. Myslime si, že každému treba vyhovieť, aby sme boli dobrí v očiach iných. Nevieme povedať svoj vlastný názor. Berieme si emócie druhých ľudí za svoje. Domýšľame si,  uzatvárame sa do seba, neprejavujeme city voči ostatným….

Ale viete čo? Všetko čo sa nám deje je v poriadku. Ide už len o to, či to prijímame alebo na to nadávame a neprijímame. Našim postojom situáciu neovplyvnime, no ak to prijmeme s vnútorným pokojom, že tato situácia nás ma niečo naučiť je lepšie ako neprijatie, ktoré  ma ďaleko horšie následky pre nás a naše telo ( napr. v podobe naberania tuku, chorôb atď.)

Priatelia, prijmite život taký aký je, bez očakávania a uvidíte ako všetko ide aj bez vášho silného chcenia. S optimizmom užívajte prítomný okamžik, tak je život krajší 🙂 

Veronika

Viac o tom si môžete prečítať v mojej knihe Uvedomenie Sa