Priberanie – pozrime sa na to bližšie …

Priberanie – pozrime sa na to bližšie…

Priatelia, aj z mojej knihy Uvedomenie Sa, aj z článkov, na tému nadváha, priberanie viete, že nie je to problém tykajúci sa len jedla a pohybu. Už dávno vieme o zákone príčiny a následku. Ak sa zamyslím nad tým, kde a prečo vzniká nadváha, prichádzam opäť na ďalšie poznatky a to nie len vďaka svojim vlastným skúsenostiam ale aj prácou s ľuďmi. Často sa opakujú tie iste problémy u ľudí, čo sa mi v praxi potvrdzuje dennodenne a utvrdzuje má to v tom, že naozaj má zmysel nájsť spúšťač.

Takto pracujem sama na sebe a takisto aj o týchto veciach rozpravám so svojimi klientmi, ktorí sú už na určitom stupni uvedomenia a vedia že extrémnou zmenou jedálnička a nadmerným cvičením síce môžu schudnúť, ale nie je to, to čo by skutočne vo svojom živote chceli. Začíname si uvedomovať, že sa chceme celkovo cítiť zdraví, ráno vstať bez bolesti, prežívať vnútornú radosť, optimizmus, takú celkovú spokojnosť vo všetkých oblastiach nášho života a dopriať si kvalitne jedlo a aj sladkosť. Už nám primárne nejde o vonkajšiu krásu, ale naopak o vnútornú pohodu, šťastie a radosť zo života. Prijať samu seba ako originál a bez akékoľvek odporu na seba pozrieť do zrkadla a s láskou si povedať „Mám sa rada“.

V tomto článku ide hlavne o moje uvedomenie samej seba a myslím, si že sa v tom nájde viac ľudí. Všetko čím „trpíme“ teraz v dospelosti má príčiny v detstve. Mnohí z nás prežili v detstve poníženie, najčastejšie rodičovskou kontrolou až do takej mieri, že nám to bralo vlastnú slobodu. Je v poriadku, že sa o nás rodičia báli, že nám prikazovali toto a tamto nerob alebo rob, no skôr píšem o tej prehnanej kontrole, kde sa rodič za dieťa, ktoré čosi urobilo, hanbi. A človiečik malý si podvedome zasial strach a zodpovednosť za emócie druhých. Prežila to väčšina z nás no každý si to spracoval po svojom. Všetko sa to prejaví samozrejme najčastejšie v dospelosti, kedy človek dosiahne svoje emocionálne a duševne hranice. Čiže u každého v inom veku.

Človek, ktorý trpí ponížením (z útleho detstva) ma potrebu chrániť sa. Nadváha predstavuje ochranu proti ľuďom, ktorý po ňom chcú príliš veľa, pretože človek vie, že ma problémy niečo odmietnuť a že ma tendenciu všetko si nakladať na svoje bedrá. Nevníma svoje vlastne potreby. Môžu tu byť rôzne strachy napr. podvedome sa nechce páčiť opačnému pohlaviu, preto naberá tuk, zo strachu zo zneužitia alebo poníženia, pretože mu to pripomína prežitok z útleho detstva, ktorý si už ani nepamätá no v podvedomí to má.

Niektoré klientky sa neradi pozerajú do zrkadla. Nie je to v tej chvíli na smiech, pretože viem aké myšlienky im práve prebehli hlavou. Ste schopní pozrieť sa na každú časť svojho tela do zrkadla? Ak áno, tak sa  viete pozrieť aj do svojho vnútra a nájsť príčinu svojho problému. Mnoho žien sa snažia byť tak dokonalé a byť za každú cenu dobrým človekom a preto si na seba doslova nakladajú. Treba sa vzdať presvedčenia, že ak niečo od niekoho prijímame, že mu to aj musíme vrátiť.

Neviete povedať NIE?  Než odpoviete kladne na všetky požiadavky svojho okolia a ponúknete im svoje služby, polozte si otázku čo naozaj chcete ? Láska a uznanie sa tým nijak nezmenší, naopak vaše okolie ocení, že máte úctu sama k sebe a že dokážete zaujať v živote správne miesto. To, že niekto sa na vás nahnevá, je jeho očakávanie, že by ste mu mali vyhovieť, lenže on ma zase svoje presvedčenia, podľa ktorých sa riadi. Stále platí aby ste boli ústretoví, ale ide o to aby ste sa naučili načúvať svojim potrebám. Takisto doprajte si právo zaujať miesto (nielen fyzicky) v živote ľudí, ktorých máte radi. Verte vo svoju vlastnú dôležitosť.

Aj ja som si týmto prešla, ťažko mi bolo povedať: „NIE, toto pre teba neurobím, tam s tebou nepôjdem…“  no nakoniec skrz moje zdravotné problémy, cez štúdium metafyziky a vlastnú prax som pochopila a stále sa učím, že ak chcem zažívať vnútornú radosť a šťastie je potrebné zmeniť svoj vlastný vzťah k sebe. Začala som vnímať svoje vlastné potreby. To znamená, že najprv byť šťastná sama so sebou a až tak môžem byť šťastná s niekým. Pomôcť druhým, ale nie na úkor môjho času, pretože tým trpím len ja sama a všetko sa znovu opakuje. Začala som si vážiť samu seba, bez toho aby som to očakávala od iných. Poviem vám, nebolo pre mňa ľahké pozrieť sa do zrkadla a povedať si „Mám sa rada, mám rada každú jednu časť môjho tela.“ Chcela som byť dokonalá a nikdy to pre mňa nebolo dosť. Pochopila som, že keď pracujem ako trénerka nemusím byť fitneska aby ma každý obdivoval. Pochopila som, že názory iných na to kto ako vyzerá sú len ich presvedčenia – ako má človek vyzerať. Tak ako pravda neexistuje alebo každý máme svoju pravdu. Uvedomila som si, že aj keby som mala o 10kg viac a bola pri tom vnútorne sama so sebou vyrovnaná, šťastná a spokojná tak je úplné fuk kto si čo o tom mysli.

Preto začnime najprv od seba. Dokážete si pri pohľade do zrkadla povedať „Mám sa rada, prijímam samu seba taká aká som a každú jednu časť môjho tela.“ ? Zo začiatku pri tom pocítite akoby ste sa klamali, sú to len slová, no ten druhý hlas vám našepkáva opak a bude vás chcieť presvedčiť, že to tak nie je. Je to v poriadku, vytrvajte v tom a postupne naozaj precítite aj vnútorne. Nebojovať s tým druhým hlasom, skôr štýlom „No dobre ako myslíš, ale ja sa mám aj tak rada 🙂Lebo vy ste skutočne originál, máte miesto na tomto svete a určite to zvládnete.

Ide o to byť bdelým a načúvať signálom svojho tela. Väčšina žien číta moje články preto milé ženy prajem vám aby ste v sebe objavili ten potenciál, ktorý sa vo vás ukrýva. Veď ide o to, aby sme boli šťastné, spokojné a nie neustále sa trápili tým ako vyzeráme a kto čo na to povie. Užívajme život v jeho plnej kráse.

S pozdravom

Vaša trénerka Veronika

Viac o tom si môžete prečítať v mojej knihe Uvedomenie Sa

Ak sa vám článok páči, môžete ho zdieľať so svojimi priateľmi na Facebooku. Ďakujem