Sladké – áno či nie?

Poznáte to, keď dostanete chuť na sladké, ale na to vám hneď príde varovný prst – NIE to nemôžem, priberiem, už aj tak mám dosť … .

Tak si to nedáte aj keď by ste si to naozaj radi dali, alebo si to dáte a potom vyčítate, nebodaj ešte aj na seba nadávate aká ste….

Poviem vám čo sa mi pred nedávnom stalo … ja mám veľmi rada sladké a niekedy som tomu odporovala, no som v štádiu kedy si rada doprajem bez výčitiek, ale vyberám kvalitu. Tak som prišla do cukrárne kúpiť si zdravšiu verziu cheesecaku. Pýtam sa tej pani, ktorá tam pracuje, žeby mohli objednávať viac druhov… ona mi na to odpovedala, že koláče nemôže jesť lebo priberá. Málinko som sa bez odsudzovania pousmiala a pýtam sa, že ak si koláče nedá tak či jej je lepšie. Odpovedala, že aj tak je nespokojná. Tak jej vravím, veď si dajte koláč, keď máte chuť, prinajhoršom budete na tom aj tak narovnako. Už som len dodala, ALE DAJTE SI BEZ VÝČITIEK a všetko je v poriadku. Tak sa len pousmiala.

Nedáva vám to logiku? Ako môžem jesť sladké, keď už teraz som v takom stave, že nemôžem na seba pozerať. Žeby nedostatok sebalásky a naopak odpor k vlastnému telu? Lebo som kedysi odsudzovala, posudzovala alebo kritizovala ľudí, ktorí podobne vyzerajú a robia to čo ja teraz? Skúste popremýšľať … na druhých pozeráme ako sami na seba, ak posudzujeme iných – posudzujeme seba.

Takže stručne: Áno dajte si, bez výčitiek, vyberajte si viac kvalitu (pozor nie je bio ako bio – čítajte), vychutnávajte (bez stresu), hýbte sa (nájdite si pohyb aký vám vyhovuje – aj prechádzka v prírode je skvelá) už neriešte a choďte ďalej. Jednoducho je potrebné žiť.
A aj keby sa vám to nedarilo, veď to nevadí, berte to ako skúšky, učíte sa. Aj ja sa učím, testujem na sebe nie len potraviny, ale aj chápem čo sa mi deje. Priatelia, prijímajte to bez odporu. Všetko je v poriadku.

Prajem vám krásny každý jeden deň
Veronika