VŠETKO JE MOŽNÉ, STAČÍ TOMU LEN UVERIŤ


Pred pár rokmi dozadu by som neverila ak by mi niekto povedal, že budem vydávať druhú knihu, alebo vôbec niečo písať, fotiť, či dokonca maľovať. O blížiacej sa vernisáži som ani len nesnívala.

Vtedy pre mňa existoval len šport!

Myslela som si, že šport a súťaženie bude celý môj život. Boli to vždy len extrémy, kde sa striedali súťaže s ťažkými tréningami, chudnutie a priberanie.

Pri pohľade na to všetko som nakoniec vďačná za takú skúsenosť! 

Bolo potrebné schudnúť 10kg? Schudla som presne na gram!  Naučila som sa disciplíne. A som za to vďačná lebo čo som začala som musela aj dokončiť. Bol to systém, podľa ktorého som sa riadila.

Je to za mnou a momentálne prežívam neskutočnú radosť z objavovania nových vecí.

Rok 2018 a 2019  pre mňa znamenajú obdobie výziev. 

Začala som skúšať nové veci, aj keď priznám sa, že trošku so strachom, ale o to viac s pokorou a rešpektom.

Je to neuveriteľný pocit, je to pocit ako obrovskej blaženosti, šťastia, slobody, tvorivosti, neskutočnej energie, motivácie… len tak, nie pre uznanie vonkajšieho sveta, ale len tak pre seba.

Vnímam to ako celkové vymanenie sa z nastavenej spoločnosti, ktorá udáva smer všetkým bez rozdielu.

Je mi jedno kto čo na to povie, lebo je to pre mňa vyslobodenie, ktoré som si vlastne len ja sama nastavila minulým spôsobom života. Len som sa zaradila.

Uverila som myšlienkam a riadila sa cudzími presvedčeniami.

Nekonvenčný pohľad na život mi otvára nové možnosti sebarealizácie, bez egoizmu.

V mojej druhej knihe sa o tom dočítate ako sa dejú veci aj bez akéhokoľvek ľudského chcenia. My sme len pozorovatelia toho celého diania a jedinú vec, ktorú môžeme urobiť je ako na situácie, zareagujeme. 

Všetko k nám prichádza či už to chceme alebo nechceme. 

Najsť vždy v niečom niečo pekne, mať optimizmus a nebrať veci príliš vážne, ale naopak nebyť ľahkovážný. Napísala by som, že tak normálne, ale normalnosť pre každého z nás znamená niečo iné. 

Prestala som myslieť na to či sa uživím z toho čo robím. Jednoducho som tie myšlienky prijala, ucítila som doslova takú ľahkosť a vrhla sa na skúšanie nových vecí. 

Ľudia hovoria: „Veronika ty si multitalent.“ A ja hovorím: „Nie ja som len začala žiť podľa toho čo sa mne páči a mám na to čas.” Ak si urobíme poriadok vo vlastnom živote, tak je čas na všetko, nie len na prácu, ktorá nás baví, ale máme čas pomôcť aj svojim priateľom a je čas aj na príjemné posedenie pri káve s blízkym človekom. 

Šport ma naučil, že víťazstvo nedosiahnem rozprávaním!

Jedného dňa ma napadlo, že chcem vyskúšať maľovanie, tak bez rozprávania to každému navôkol som si kúpila farby štetce a plátno a začala. Načo o tom rozprávať, že? Ľudia radi veľa a často rozprávajú no činy žiadne. Alebo rozhodnem sa ísť cvičiť? Tak oblečiem sa teraz hneď a idem bez toho, aby som o tom najprv rozprávala kadekomu. 

Často nás ovplyvnia presvedčenia ako: „V našej rodine nikto nebol umelec, ani ty nebudeš.“ 

Je to v poriadku, ľudia majú právo vyjadriť svoj názor. 

Len záleží na nás ako na takýto názor zareagujeme. Môžeme si vybrať buď uveríme a budeme sa riadiť stále niekým, kto nám vraví len podľa svojich skúseností, čo sa môže a čo nie, alebo sa necháme viesť svojou vlastnou cestou, ktorú už máme určenú. 

Pamätajme – všetko je v poriadku aj keď sa deje čokoľvek.

VŠETKO JE MOŽNÉ, STAČÍ TOMU LEN UVERIŤ

Priatelia prajem vám krásny deň a veľa optimizmu

S pozdravom

Veronika