+421 908 409 560

Všetko je odrazom nášho vlastného myslenia

Všetko je odrazom nášho vlastného myslenia

Všetko je odrazom nášho vlastného myslenia

Povieme si, ale kde sa to v nás berie? Prečo sú naše myšlienky tak negatívne? Neustále sa trápime nad tým ako vyzeráme, kontrolujeme sa dennodenne, kontrolujeme svoju váhu, kontrolujeme svoj život či život iných ľudí. Všetko by sme chceli mať pod kontrolou. Chceme aby ľudia boli viac priateľskí, aby sa nám dostalo od ľudí, od rodiny od muža uznanie. Je to len naša predstava o tom že takto by sa ľudia mali správať a mali by ma uznávať. Ale je to pravda? Robia to? Asi ťažko by som vás prinútila aby ste ma mali uznávať, že? A to platí vo všetkom, nikto nie je povinný nič robiť podľa našich predstav. Ľudia to môžu urobiť pretože sa sami tak rozhodnú.

Všimnite si, že to všetko sú myšlienky, ktoré sa zjavia ani nevieme kedy, len tak odkiaľsi prídu… Myšlienky prichádzajú to vieme všetci, ale rozdiel v nás ľuďoch je ten či sa s nimi stotožňujeme, ako dlho sa nimi mienime zaoberať a čo v nás tieto myšlienky vyvolávajú?

Predstavte si, že prídete do práce a tam vám kolegyňa ponúkne niečo sladké napr. koláč, vaša prvá blesková myšlienka je – nieee ja nemôžem priberiem, potom nasleduje váš vnútorný dialóg, veď si môžem dať jeden ma nezabije, a potom ááá radšej nie netreba mi, tá kolegyňa je hrozná, ona donesie koláč a provokuje, aby som si dala a pritom ona si pokojne môže dať lebo je chudá, určíte nám to robí naschvál, keby aspoň priniesla niečo zdravé, neznášam ju!

A tak možno aj nahnevane sama na seba pozriete – veď aha ako vyzerám , mala by som schudnúť, začať viac cvičiť, ale keď ja mam takú chuť aj na sladké a cvičiť sa mi veľmi nechce, a prídem do fitka tam na mňa každý bude len pozerať, budem len na smiech, ešte aj k tomu veľa peňazí ma to bude stať, lebo ani neviem čo by som tam cvičila, atď atď atď …. a všimnite si, čo všetko vo vás vyvolal taký jeden nevinný koláč, ktorý možno s láskou priniesla kolegyňa, ktorá sa chcela len podeliť.  Je to len koláč a nič viac.

Predstavte si, že by ste takéto myšlienky vôbec nemali, ako by ste sa cítili?

A teraz, keď sa tak zamyslíte nad tým MALA BY SOM schudnúť/cvičiť, kto to povedal žeby som mala? Je to niekde zákonom ustanovene že keď mám 5kg nadváhu som povinná schudnúť alebo isť cvičiť? A druhá vec je prečo to robím? Kvôli názoru iných ľudí? Záleží mi na tom čo niekto povie o tom ako vyzerám ? Ak áno potom sama v sebe nemám jasno, pretože čo je dôležitejšie, môj vlastný pocit a spokojnosť s tým ako vyzerám a cítim sa alebo to čo si o mne myslí kolegyňa alebo niekto iný?

Každý máme svoju pravdu

ÁNO tak to je, a to že ja si myslím, že by som sa mala udržiavať po celý svoj život, byť aktívna, jesť prevažne zdravšie potraviny a pravidelne sa hýbať je len moja pravda a moje presvedčenie. Nebudem predsa presviedčať niekoho, aby robil tak ako to vidím ja. Jedine, že niekto chce tak môže, ale aj tu stále vravím a aj v mojej knihe Uvedomenie Sa o tom neustále píšem – riaďte sa svojim pocitom. Ja predsa nemôžem vedieť čo ste prežili, ako sa cítite, čo vám vyhovuje a čo nie.

A bez ohľadu na to kto si čo o mne mysli, ja sama predsa viem ako mi je. Začínam sa cítiť nepríjemne? Tak bez toho žeby som niečo mala/musela sa idem napríklad prejsť, tie nezdravé sladkosti nahradím niečím zdravším… ale s pocitom, že sa nijak neobmedzujem, pretože som sa uvedomila a robím to pre seba s radosťou. Nepotrebujem ísť dvíhať ťažké činky do fitka, ale stačí mi ísť sa prejsť do prírody, kde sa nadýcham aj čerstvého vzduchu a koľko ma to bude stať? Ani jeden cent! A možno vás napadne hneď myšlienka, ak chcem schudnúť mala by som /musím predsa cvičiť ! Kto to povedal? Čítali ste to niekde na nete, že silový tréning je skvelý na chudnutie. Pýtajme sa pre koho? Pre toho koho to baví.

A vždy čo ľuďom vravím je opýtajte sa sami seba – viem sa takto stravovať do konca môjho života? Viem si predstaviť že budem takto cvičiť do konca svojho života? Viem si predstaviť že takto sa budem popritom všetkom cítiť do konca svojho života? Žijeme v prítomnosti, ale skúste sa to sami seba opýtať.

A tak ľuďom vravím , základ je najprv sa upokojiť. Veď o čo vlastne v tomto živote ide? Ide o to aby sme sa neustále trápili nad svojou váhou? Nad tým že to alebo hento si nemôžem dať? Že vždy len niečo musím/ mala by som a som len v bludnom kruhu priberania a chudnutia. K čomu je to vlastne dobre?

Mohla by som povedať, že aj to je k niečomu dobré, veď ja sama som si tým prešla a došla k uvedomeniu, upokojila som sa a konečne po 30tich rokoch života začala život žiť a nie len sa kontrolovať a trápiť. A viete čo mi to dalo? Pokoj a slobodu, stačí mi žiť jednoduchý život a byť vďačná za to čo mám. Ego, ktoré do toho sem tam vstúpi a začne sa porovnávať s ostatnými a vyťahovať myšlienky čo by som mala mať a chcieť sú len myšlienky, ktoré hodím hneď za hlavu a poviem si kašľať na to veď mne je tak dobre aj teraz. A viete čo sa stane ak niečo potrebujem a momentálne na to nemám? V prvom rade sa upokojím a poviem si, že aj bez toho je môj život krásny, naplnený, som šťastná tu a teraz 🙂 A potom tá vec ku mne príde tak ľahko a bez tých všetkých stresov okolo ako to získať, že to beriem ako bonus do môjho života. Je pekne si určovať ciele, ale opýtajte sa sami seba chcete to naozaj vy sami, či niekto iný? Ponorte sa do seba, do ticha a vaša vlastná intuícia vám napovie, stačí počúvať.

Uvedomenie sa je neobmedzovanie sa, vďačnosť za to čo je, úprimnosť, láska, skromnosť a napriek tomu nekonečné bohatstvo v tomto krásnom svete plnom neobmedzených možností, kde stačí žiť len jednoduchý život s láskou a optimizmom. To čo dáte do sveta to sa vám vráti. Karma je pre nás darom 🙂 čokoľvek čo sa nám vráti nás vedie k uvedomeniu.

Prajem vám optimizmus v každej situácii, ktorú máte vo svojom živote.

S pozdravom

Veronika Očipová